Predstava stredoveku často evokuje hrady, rytierov a veľkolepé hostiny. Menej romantická je však realita každodennej hygieny. To, čo dnes považujeme za samozrejmosť, bolo v období medzi 5. a 15. storočím úplne inak chápané, respektíve nepochopené. Hygiena v stredoveku je plná paradoxov, mýtov a fascinujúcich detailov, ktoré pôsobia z dnešného pohľadu až bizarne. Tak si zapchajte nos a vydajte sa s nami na cestu storočiami a poriadne smradľavými obdobiami!
Kúpanie bolo podozrivé
V ranom stredoveku ešte prežívala tradícia rímskych kúpeľov, najmä v oblastiach bývalej Rímska ríša. Verejné kúpele fungovali a ľudia ich navštevovali pomerne pravidelne.
Neskôr sa však začalo veriť, že horúca voda otvára póry a umožňuje chorobám vstúpiť do tela. Kúpanie sa tak stalo podozrivým, ba dokonca nebezpečným.
V niektorých obdobiach sa odporúčalo skôr „suché čistenie“ – teda výmena bielizne namiesto umývania tela.
Načo mydlo, stačí voňavka!
Na šľachtických dvoroch sa nosili malé nádobky s aromatickými zmesami, tzv. pomandre – kovové guľôčky naplnené voňavými látkami. Tie sa zavesili na opasok alebo nosili na retiazke pri krku. V mestách ako Paríž či Florencia sa postupne rozvíjalo umenie miešania vôní a parfumy sa stávali symbolom luxusu.
Zaujímavé je, že vône nemali slúžiť len na prekrytie zápachu, ale aj ako ochrana pred chorobami. Verilo sa, že silné arómy odpudzujú „zlý vzduch“, ktorý bol podľa vtedajších predstáv príčinou epidémií. Mydlo síce existovalo, no bolo drahé a často vyhradené skôr na pranie odevov než na každodenné umývanie tela. Výsledkom bol svet, kde sa čistota často merala intenzitou vône, nie množstvom vody.
Všade kam pozriete – odpad
Stredoveké mestá boli husto obývané a kanalizácia bola minimálna. Obyvatelia často vylievali obsah nočníkov priamo na ulicu.
V mestách ako Paríž sa zápach miešal s odpadom z trhov a zvierat. Ulice boli blatisté a plné nečistôt. Tieto podmienky prispievali k šíreniu chorôb, vrátane epidémií, ako bol mor.
Asi najhoršie na tom bola zubná hygiena. Ľudia si čistili zuby handričkou, popolom alebo žuvali bylinky. No ani vlasy na tom neboli lepšie: ľudia si ich často skrývali pod pokrývkami hlavy – aj kvôli všiam, ktoré boli bežným problémom.
Hygiena v stredoveku bola zmesou starých tradícií, náboženských predstáv a nedostatku vedeckých poznatkov. Hoci sa nám dnes môže zdať šokujúca, bola prirodzenou súčasťou svojej doby. A práve tieto bizarné detaily nám pripomínajú, ako dramaticky sa zmenilo naše chápanie zdravia a čistoty. Chvalabohu!
